V 70.rokoch spozoroval dr. Aaron Katcher,že keď
majiteľ hladká svoju mačičku, klesá mu krvný tlak. Začiatkom 80.rokoch
dr.Erika Friedmannová vyhlásila,že majiteľ mačiek majú väčšiu nádej
prežiť rok po veľkom srdcovom záchvate ako ľudia,ktorí nemajú
maznáčikov. Na začiatku 90.rokoch dr.Warwick Anderson zistil, že
majitelia mačiek sú menej ohrození srdcovými chorobami ako ľudia,ktorí
zvieratká nechovajú.Klady života s mačkou sa zdajú jasné,ale vzťahy sú
zložitejšie. Pri zbežnom pohľade sa môže zdať,že s mačkou máme len
prácu,musíme sa o ňu starať, zadovážiť jej potravu , starať sa jej o
pohadlie,zdravie i zábavu.Nahrádzame jej matku.Mačky sú však nenápdnými
poskytovateľkami nečakaných fyziologických a emocionálnych
odoziev.Kultúrna antropologička Constance Perinová prvá vyslovila
hypotézu, prečo náš krvný tlak klesá,keď hladkáme,alebo prečo popierame
akékoľvek antisociálne správanie od mačky,aj keď vieme,že je
reálne.Perinová usudzuje,že fyziologicky blahodárný vplyv hladkania
mačky sa vyvinul z príjemného kontaktu matky s deťmi .Dieťa sa pri
takomto fyzickom kontakte upokojí a uvoľní a hladkanie mačky podnieti v
našom tele rovnakú chemickú odpoveď.Klesne teplota kože,krvný tlak a
srdcový pulz.Stres sa zmierni.Vo fyziologickom zmysle,akokoľvek hlboko
pochovanom v našom podvedomí, sú mačky našimi „rodičmi" , aj ony nám
poskytujú starostlivosť.
Mačky nám robia dobre...